Ako mi jednoduché áno, kompletne zmenilo život...
Život sa skladá z nepatrných rozhodnutí. Neviem ako by dnes vyzeral môj život, keby som sa v ''ten deň'' pred 7. rokmi rozhodol inak!
Keď ma ľudia stretnú, často sa ma pýtajú: ´´Ako si sa dostal k takejto práci? K práci sprievodcu, organizovaniu aktívnych dovoleniek, k práci pre Kudrnu?´´ Je za tým zaujímavý príbeh. A práve preto som sa rozhodol podeliť sa oň aj stebou...
.
(Pred 7. rokmi)
Po ukončení cyklistickej kariéri som si dal otázku: čo teraz? Čo idem robiť? Odpovedal som si : ´´ to čo ma bude baviť a robiť šťastným". Tak som si spojil svoje hobby: cyklistika, príroda, hory, turistika, cestovanie, práca s ľudmi. A jedného júnového dňa, som zobral mobil a zavolal do českej aktívnej cestovky Kudrna s tým, že chcem zistiť možnosti spolupráce. Sprevádzal som po strednom Slovensku a rád by som sprevádzal aj pre nich. Z druhej strany sa mi ozvala Míša, ktorá mi vysvetlila, že to takto nefunguje a musím im v novembri poslať životopis, motivák a ak si ma vyberú, v marci ma pozvú na výberové kolo a keď to dám podľa ich predstáv, môžem u nich začať. Ja som sa usmial a povedal jej, že november je strašne ďaleko a ja chcem robiť pre nich už teraz. Nenechal som sa odradiť a stále jej hovoril o možnej spolupráci. Keď mi aj po druhýkrát zopakovala, že to takto nefunguje, vtedy zasiahol...Osud? ( Možno to bol viac ako osud. Na to si možno zodpovieš na konci príbehu). Spýtala sa ma: ´´Kamil, ako si na tom Ty a Turistika´´ ?
.
Samozrejme som si neuvedomil, že sa rozprávam s češkou, pre ktorých turistika neznamená, že vystúpiš z auta, hodinu a pol šlapeš chodníkom ku chate , tam sa ´´napapáš´´ a ideš naspäť. Tak som jej povedal. ´´Turistiku mám rád.´´ - Na to reagovala: ´´Lebo by sme o dva dni potrebovali dobrovoľníka na stráženie stanov na Rumunskom Retezate. Je to 10 dňový prechod horami prevažne naľahko s 10 až 20 km prechodmi naťažko. Mohla by to byť pre Teba príležitosť na to, aby sme ťa spoznali".
.
Na odpoveď som nemal viac ako 2 hodiny a tak som sa zamýšľal. ´´Ok, čiže ty chceš ísť niekam do Rumunska do 2 a pol tisícových hôr, kde budeš 10 dní mimo civilizácie, spať budeš v stane, ktorý nemáš, v spacáku, ktorý nemáš, variť si budeš instantné jedlá v ešuse, ktorý tiež nemáš. A samozrejme všetky tieto veci máš zabalené vo veľkom ´´bágli´´, ktorý tiež nemáš.´´ Zavolal som rodine, že čo oni na to. - ´´To si celý Ty, bol si pár krát na prechádzke a teraz chceš ísť na prechod hôr? Však nič na to nemáš, nemáš skúsenosti, nič za to nedostaneš a nie si na to pripravený. Preliezať hory naťažko, stanovať kdesi 2000 m.n.m. a po celý čas nestretnete civilizáciu či potraviny. Maj rozum ! ´´
Po krátkom uvážení som zhodnotil, že by asi nebolo najlepšie to vzdávať a ani to neskúsiť. Zavolal som Míši, že ak mi vybaví : 70l batoh, stan, spacák, karimatku, ešus, varič, turistiké paličky, pončo a ja si dokúpim turistické topánky (ktoré samozrejme by už mali byť aspoň trošku prešlapané ) šuštiaky na turistiku, instantné jedlá na 10 dní a príbor, tak môžme ísť do toho! O 36 hodín som už sedel vo vlaku do Bratislavy ´´pripravený´´ na hory. Zbalený vo veľkej Kaufland taške, obutý v bielych gumenných šlapkách a úsmevom na tvári.
(len podotýkam, že v tej taške som mal zabalené jedlo, oblečenie, topánky a moju ´´ne´´výbavu na hory a to na 10 dní)
Keď ma zočil Kudrnovský sprievodca Breb, privítal ma so slovami: Ty si Kamil? A ty ideš do Chorvátska, či s nami na Retezat? Celým autobusom sa ozýval hlboký smiech. Ty nám tento zájazd iste spestríš, tak teda vitaj a nasadaj Kamile...
(koniec 1.časti)
*** v druhej časti budem pokračovať o pocitoch, ktoré mi začali klásť otázku či to bol naozaj dobrý nápad a o tom ako znovu zasiahol osud a o dalších úsmevných príhodách.
Kamil Juhaniak, zakladateľ
